…a znemožniť USA, aby zneužili svoje „nekresťanské privilégiá“ – devalvácia dolára vyvíja malé náklady na USA, pretože ich zahraničný dlh je denominovaný v dolároch. Je želanie tých Európanov, ktorí chcú „zvrhnúť“ dolár, splniteľným? Ak áno, je to pre eurozónu scenár, ktorý prináša výhody pre všetkých?
Niet pochýb o tom, že ohrozenie štatútu dolára je väčšie ako kedykoľvek po skončení druhej svetovej vojny. Najpravdepodobnejším výsledkom je, že rýchle zúženie deficitu bežného účtu v USA a obnovenie fiškálnej disciplíny sa spojí s cieľom obnoviť dôveru v dolár a že si zachová svoj status poprednej svetovej rezervnej meny. Dôvera v dlhodobé vyhliadky americkej ekonomiky zostáva silná a obrovské finančné trhy krajiny robia dolár veľmi atraktívnym ako rezervnú menu. Prevalcovanie dolára je však tiež možné a mohlo by byť vyvolané mnohými udalosťami, ako napríklad dlhová kríza v USA alebo prudký nárast inflácie, čo by podkopalo ochotu cudzincov, predovšetkým východoázijských centrálnych bánk, držať tak veľa zo svojich rezerv v americkej mene. Predpokladajme na chvíľu, že poškodenie dôveryhodnosti dolára je také, že sa stratila jeho úloha ako obľúbenej meny sveta.
Euro by bolo jedinou pravdepodobnou náhradou. Je druhou najdôležitejšou rezervnou menou na svete, aj keď táto mena je vzdialená dolárom. Ekonomika eurozóny je obrovská (hoci nie tak veľká ako ekonomika USA), otvorená, jej finančné trhy sú čoraz hlbšie a plynulejšie a Európska centrálna banka má teraz na finančných trhoch značnú dôveryhodnosť. Čo by však znamenalo pre eurozónu okrem potešenia z cudzieho nešťastia? Pre európske spoločnosti by bolo jednoduchšie pôsobiť na medzinárodnej úrovni, pretože by existovalo menšie riziko výmenného kurzu. Pri dovozných a vývozných cenách denominovaných v eurách by ekonomika a miera inflácie boli menej náchylné na zmeny vo výmenných kurzoch. Oveľa dôležitejšie by však boli príjmy získané z tvorby peňazí, z rozdielu vzniknutého medzi skutočnou a nominálnou hodnotou peňazí.
