Keď som zistila, že som tehotná, naozaj som sa veľmi tešila. O to viac, keď som zistila, že čakám dievčatko. Chcela som, aby sme mali s mojou dcérkou naozaj veľmi pekný a otvorený vzťah, aby sa nebála mi povedať úplne hocičo, čo jej napadne. Verila som, že keď jej budem oporou, všetko bude oveľa lepšie a ľahšie, pre nás obe. Už keď sa narodila, chcela som jej splniť každé želanie. Čokoľvek som videla v jej očiach, to som jej zaobstarala. S odstupom času som to možno vnímala ako chybu. No verila http://www.karaoketexty.cz/texty-pisni/gsr/verila-si-364870 som, že nám vďaka tomu zostane krásny vzťah. Veď to predsa vždy bude moje malé a krásne dievčatko.
Nuž, trochu som sa zmýlila. Keď moje malé a krásne dievčatko prišlo do puberty, všetko sa zmenilo.
Zrazu sa už z toho rozkošného, malého dievčatka, ktoré za mnou stále behalo, chcelo mi pomáhať a chcelo sa naučiť variť, stal úplne iný človek. Ohŕňala nosom nad všetkým, čo sa týkalo domácich prác. Reagovala na mňa podráždene a bolo na nej poznať, že jej jednoducho idem naozaj kvalitne na nervy. Bola som z toho smutná a zmätená, nevedela som, čo mám robiť.
Jedného dňa na mňa bola naozaj výnimočne protivná, tak som sa jej spýtala, čo také som jej urobila. Nakoniec z nej vypadlo, že jej prekáža, že ju stále vidím ako malé dievčatko. Že je už predsa skoro dospelá žena a ja sa s ňou stále rozprávam ako s malým dieťaťom. Taktiež povedala, že jej prekáža, že je stále obklopená detskými vecami. Že si predsa zaslúži, aby bývala už ako niekto, kto dospieva. Pochopila som, že študentská izba je skutočne to, čo by jej urobilo najväčšiu radosť.
Preto som sa rozhodla, že ju spolu zariadime. Jej správanie sa okamžite zmenilo. Bola nadšená z toho, že sa na ňu pozerám ako na ženu a dala mi to pocítiť. Rozprávala mi o všetkom, čo sa jej cez deň stalo, dokonca sa mi začala opäť zverovať. Dúfam, že takto to bude pokračovať aj naďalej.